8:42 19. marca 2024 Dnes je utorok. Meniny má Jozef.

Menu:

Flash News:

Prázdniny:
Počas prázdnin sa budú tréningy konať o 18.00 každý pondelok, stredu a piatok.

Prihlásenie:
Meno:
Heslo:
 

Admin:

© 2002

HISTÓRIA KARATE

Karate dó - Cesta prázdnej ruky
KARA - prázdny, TE - ruka, DO - cesta, v zmysle duševnom, spôsob života

Čína

Niekedy okolo roku 520 prichádza Bodhidharma už ako takmer šesťdesiat ročný muž do Číny a v chrámovom komplexe Šaolin začal vyučovať svoje vnímanie budhizmu. Aby jeho žiaci lepšie zvládali náročné meditačné techniky, vytvoril pre mníchov program cvičení pre zvyšovanie fyzickej kondície založený na umení boja holými rukami, ktoré napodobňovali pohyby rôznych zvierat. Tu treba zdôrazniť, že tieto cvičenia neboli určené k vycvičeniu mníchov na bojovníkov, ale k tomu, aby si jeho žiaci uvedomili funkčnosť jednotlivých častí svojho tela a tým položili základ pre zvládnutie meditačných techník.
Po Bodhidharmovej smrti však v Číne nastali ťažké časy. Zúrila vojna a jej výboje sa nevyhýbali ani kláštoru. Mnísi boli nútení brániť sa a k tomu boli vyučované fyzické cvičenia veľmi vhodné. Kláštor sa úspešne ubránil a s postupom času bojové umenia ďalej rozvíjal. Po určitej dobe sem dokonca cisár posielal na výcvik niektoré zo svojich elitných vojakov.

Okinawa

Vlastný druh neozbrojeného boja vznikol tiež na Okinawe, čo je jedným z ostrovov Rjúkjú. Vládca (daimjó) zakázal prostému ľudu nosiť a používať akékoľvek zbrane. Vzhľadom k útokom banditov a krutosti pánov, boli obyvatelia Okinawy nútení rozvinúť techniku boja holými rukami (príp. s použitím bežných denných pomôcok). Tento spôsob boja sa nazýval Te alebo Tode. Toto umenie sa samozrejme vyvíjalo podľa potreby ďalej a vzniklo z neho Totedžucu - umenie prázdnej ruky. Znaky tohto názvu sa dali tiež čítať ako Karatedžucu. A to už bolo skutočné bojové umenie.
V mestách Šuri, Naha a Tomari sa vyvinuli tri štýly boja - Šuri te, Naha te a Tomari te. Z týchto sa v 19. storočí vyvinuli dva smery: Šorei rjú (pôv. Naha te) a Šorin rjú (spojením Šuri te a Tomari te). Postupom času sa tieto školy ďalej delili a kombinovali, takže dnes poznáme veľké množstvo štýlov karate.

Japonsko

Toto bojové umenie sa vďaka svojmu čínskemu pôvodu nazývalo pôvodne "čínska ruka". To bol aj pôvodný význam znakov, ktorými sa karate v Japonsku označovalo. Moderný majster tohto umenia Gičin Funakoši, ktorý zomrel v roku 1957 vo veku 88 rokov, zmenil znaky tak, že doslova znamenali "prázdna ruka." Funakoši však zvolil tieto znaky i pre ich význam v zenbuddhistickej filozofii: "stať sa prázdnym." Pre majstra bolo karatedó bojovým umením, ale bolo tiež prostriedkom tvorby charakteru.

"Ako lesklý povrch zrkadla odráža všetko, čo je pred ním, a ako sa tichým údolím nesie i slabý zvuk, tak musí žiak karate vyprázdniť zo svojej mysle sebectvo a skazenosť pri úsilí vhodne reagovať na čokoľvek, s čím sa môže stretnúť. Toto je význam kara, alebo tiež prázdny, " v karate."

Karate bolo po prvýkrát predstavené japonskej verejnosti v roku 1922, kedy Funakoši, ktorý bol profesorom na okinawskej vysokej pedagogickej škole, bol pozvaný, aby vyučoval a predvádzal ukážky tradičných bojových umení pod záštitou ministerstva školstva. Jeho ukážky tak zapôsobili na divákov a poslucháčov, že bol zavaľovaný žiadosťami, aby zostal vyučovať v Tokiu. Namiesto návratu na Okinawu učil Funakoši karatedó na rôznych univerzitách a v Kodokanu do doby, kedy bol schopný v roku 1936 ustanoviť Šotokan, veľký medzník v histórii karate v Japonsku.

Japonská asociácia karate (JKA) bola vytvorená v roku 1955 s Funakošim ako hlavným inštruktorom. V tejto dobe mala táto organizácia len málo členov a niekoľko inštruktorov, ktorí karate študovali pod vedením starnúceho majstra. Asociáciu uznalo ministerstvo školstva v roku 1958. Toho istého roku usporiadala asociácia prvé Celojaponské majstrovstvá v karate (víťazom sa stal Hirokazu Kanazawa), ktoré sa neskôr stalo každoročnou záležitosťou a pomáhalo ustanoviť karate ako súťažný šport.

Úloha karate v modernej dobe je mnohostranná. Ako praktický prostriedok sebaobrany sa široko vyučuje v súkromných kluboch a napríklad v Japonsku je súčasťou tréningového programu pre policajtov a členov ozbrojených síl. Veľký počet vysokých škôl v súčasnosti začleňuje karate do svojich programov telesnej výchovy a jeho technikám sa tiež učí vzrastajúci počet žien. V Japonsku a všade vo svete však karate získava veľkú popularitu ako súťažný šport, ktorý zdôrazňuje mentálnu kázeň presne tak, ako fyzické schopnosti. To, čo bolo pôvodne vytvorené na Ďalekom východe ako bojové umenie, neskôr prežilo zmeny odohrávajúce sa stáročia, aby sa stalo nielen vysoko účinným prostriedkom sebaobrany bez zbrane, ale tiež vzrušujúcim, vyzývajúcim športom, uspokojujúci nadšencov na celom svete.

Karate dó má veľa dnes už samostatných štýlov, či smerov. Tu sú tie najväčšie z nich:

Godžu Rjú - zakladateľ Čódžun Mijagi
Kjokušinkai Rjú - zakladateľ Masutacu Ojama
Šitó Rjú - zakladateľ Kenwu Mabuni
Šotokan Rjú zakladateľ Gičin Funakoši
Wadó Rjú - zakladateľ Hironori Ocuka

Štýlov karatedó je v súčasnej dobe veľmi veľa a napísať ich všetky by dalo poriadnu robotu.

V tomto bojovom umení, sú do obrany a útokov nasadzované v podstate všetky úderové plochy ľudského tela.

Chojun Miyagi
bol otec a zakladateľ karate Goju-ryu. Narodil sa 25. 4. 1888 a v 11 rokoch začal s výcvikom u majstra Ryuko Aragaki. V 14. rokoch spoznal senseia Higashionna (často písaný tiež Higaonna, v tej dobe mal 49 rokov) a stal sa jeho žiakom. Pod jeho vedením cvičil 15 rokov, až do jeho smrti v r. 1916. V tomto roku odcestoval Miyagi do Číny, aby tam vyhľadal pôvodné Higaonnovo dojo. Avšak po povstaní (známe ako povstanie boxerov alebo aj ópiová vojna) ho našiel opustené a zničené. Po návrate študoval Kata Rokkishu, z ktorého založil dnes známe Tensho. Krátko nato stanovil základné formy Kata Gekisai dai ichi a Gekisai dai ni. Jeho najlepší kúsok je však Kata Tensho. V týchto rokoch začal pripravovať Miyagi svoj vlastný systém. V roku 1930 predvádzal najstarší Miyagiho žiak, Shinzato Jinan, Kata pri príležitosti korunovácie cisára Hirohita v Japonsku. Shinzata sa jeden majster Budo spýtal, k akej škole bojových umení patrí. Nemohol mu odpovedať, pretože v tej dobe nebolo na Okinawe ešte obvyklé dávať školám meno. Keď sa vrátil na Okinawu, podal Miyagimu o tom správu a ten sa rozhodol pomenovať svoj štýl podľa vedúcej línie čínskeho Kempa. Tak vzniklo meno Goju-ryu. V roku 1933 bol Miyagiho štýl oficiálne zapísaný do listín bototukai v Japonsku. V roku 1936 odchádza Miyagi do strednej Číny, kde v jednom chráme študuje zen-budhizmus a čínske bojové umenie Pa-kua. V roku 1940 dokončil Sensei Miyagi systém svojho učenia a uzavrel tým celkom vývoj Goju-ryu ako samostatného štýlu. V roku 1941 začala v Japonsku druhá svetová vojna, v ktorej stratil Miyagi svojho tretieho syna, dve dcéry a svojho najstaršieho žiaka - Shinzo Jinan. Po týchto prežitých útrapách nevyučoval a stiahol sa do ústrania. Po vojne sa usadil na Okinawe v meste Ishikawa. Keď ho spoznali, hrnuli sa k nemu majstri bojových umení a prosili ho o výuku karate, ktorú obnovil r. 1946. Na Okinawe je Miyagi Sensei uctievaný ako jeden z najväčších majstrov Karate-do. Ľudia ho tam nazývajú "Bushi Magusuku" (džentlmen - bojovník). Neustále sa o ňom hovorí, že spojil v sebe schopnosť dvoch extrémov: absolútnu pokoru a nadľudský výkon. Nikdy nestratil kontrolu nad sebou samým a nikdy svojho protivníka nezranil. Mal silu býka a dušu svätého. Miyagi zomrel v roku 1953. Významnými nasledovníkmi učenia Senzeia Miyagiho na Okinawe sú: Seiko Higa (1898-1966), Meitoku Yagi (nar. 1910), Eiichi Miyazato (1922-1999), Seikichi Toguchi (1917-1998).

Kalendár:
Marec 2024
PoUtStŠtPiSoNe
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Anketa 2:

Koľko rokov cvičíte karate?



Hlasovalo: 191
Priemer: 10.46

Váš názor: