|
História klubu
TJ Budo Bratislava vznikla v r. 1988 zlúčením TJ
Slávia Medik, TJ Slávia Filozof, TJ Dunaj a Slávia SVŠT. Toto zlúčenie dalo základ
jednej z najúspešnejších jednôt v poslednom desaťročí na Slovensku, s hlavným
zameraním na prácu s mládežou do juniorského veku. Prvé predsedníctvo sa skladalo z
týchto iniciátorov: JUDr. Kukla, Ing. Hluchý, Ing. Jánoš. Trénermi boli: MUDr.
Hluchý, M. Mikuš s manželkou, Ing. Starinský, Alenka Segešová. Hlavným trénerom
bol MUDr. Divinec, neskôr k trénerskej rade pribudol p. Čertík. Jednota mala veľmi
dobrý rozbeh, ale v roku 1989 sa zakladajúci členovia dali na podnikanie a rozbehnutú
jednotu opustili. Novým predsedom sa stal MUDr. Divinec, podpredseda A. Segešová,
hospodár Ing. Malý. Hlavný tréner bol naďalej MUDr. Divinec a jeho zástupcami sa
stali A.Segešová a Henrich Kreuzer. Páni Mikuš s manželkou, Ing. Starinský, MUDr.
Hluchý a p. Čertík odišli buď za podnikaním alebo do cudziny. Dočasne sa stal
členom našej jednoty aj Ing. Lajčák, ktorý v našej jednote vydržal len veľmi
krátku dobu. Zmenou personálneho obsadenia našej jednoty nastali aj problémy, hlavne v
zmysle spolupráce našej TJ so Slovenským zväzom karate, ktorý pravidelne bránil
naším úspechom v športovej činnosti. Na určitú dobu naše dovtedajšie výborné
výsledky na športovom poli boli zmrazené. Napriek neprajnosti Zväzu sme naďalej
získavali titul najlepšej Jednoty Slovenska, ktorý bol určitú dobu aj finančne
honorovaný, samozrejme najmenšou sumou. Tieto príčiny vyústili najprv do úzkej
spolupráci so shihanom Lipinským a k založeniu GOJU KAI SEIWAKAI, v ktorej MUDr.
Divinec 6 rokov vykonával funkciu prezidenta a p. Alenka Segešová funkciu hospodárky.
V posledných 8 rokoch sme rozvinuli novú a kvalitnejšiu spoluprácu so shihanom OGAWOM,
ktorý priniesol do našej Jednoty nové hodnoty a návrat k pôvodnej myšlienke Karate -
cvičiť, zdokonaľovať ducha a úctu k druhému ako aj k sebe samému. Neustále
problémy so Zväzom vyústili k zmene organizácie - prestupom do Slovenskej federácie
karate a vstupom do svetovej organizácie karate - WKC. Od roku 1997 novým predsedom
Jednoty sa stal pán Henrich Kreuzer, ktorý v zmysle DOJO KUN zaviedol nové trendy, kde
hlavným zmyslom našej Jednoty sú nielen dobré až výborné športové výsledky ako
na domácom aj medzinárodnom poli, ale hlave vzdelanie, česť a úcta našich členov.
spracoval: MUDr. Divinec
História našej Jednoty je úzko spätá so
vznikom karate na Slovensku prostredníctvom pána Divinca, ktorý s karate začal v r.
1969, s týmto dátumom je vlastne spojený aj vznik slovenského karate. Pri zrode stáli
viacerí nadšenci, ale aktívne cvičiaci zostali prakticky dvaja (pán Klementis a
Divinec). ...
Úspechy
Okinawský turnaj detí - Hurbanovo - 20.11.2004
1. miesto:
Zuzana Bencová - kata žiačky 10-11 roč. / 6.-5.kyu
Karin Pavlovičová - kata žiačky 8-9 roč. / 6.-5.kyu
Martin Homola - kata žiaci 10-11 roč. / 9.-7.kyu
BUDO A "mix" - družstvo kata žiaci do 5.kyu v zložení:
Karin Pavlovičová, Zuzana Bencová, Roman Šimon
2. miesto:
BUDO B "mix" - družstvo kata žiaci do 5.kyu v zložení:
Matúš Bachratý, Martin Homola, Zuzana Bencová
...
Súťaže
23. - 30. 7. 2005 - Chtelnica - 34. Letné tréningové sústredenie karate - Sensei Kurashita, Ogawa, Klementis, Zhai Hua Kurz rozhodcov, trénerov, sk. komisárov - záver 24. - 26. 6. 2005 - Fortaleza, Brazília - MS WKC - seniori 11. - 12. 6. 2005 - Bratislava - Sústredenie reprezentantov pred MS WKC 4. 6. 2005 - Bratislava - IX. Slovakia open, deti, dospelí 14. 5. 2005 - Púchov - MS - SR dospelí M-SR vo formách - soft a free kata ...
Tréningy
Tréningy prebiehajú na ZŠ Tupolevova v Petržalke.
MAPA
V malej telocvični pod vedením p. Alenky Segešovej a p. Rudolfa Brúdera a vo veľkej telocvični pod vedením
p. Divinca, p. Kreuzera, p. Mrvu a p. Barana v týchto dňoch:
nováčikovia
mierne pokročilí
pokročilí
seniori
Pondelok:
18.00 - 19.00
18.00 - 19.30
18.00 - 19.30
19.00 - 21.00
Utorok:
Streda:
18.00 - 19.00
18.00 - 19.30
18.00 - 19.30
19.00 - 21.00
Štvrtok:
Piatok:
18.00 - 19.00
18.00 - 19.30
18.00 - 19.30
19.00 - 21.00
Pokiaľ máte záujem prihlásiť seba alebo svoje dieťa, môžete
tak urobiť vo vyššie uvedených termínoch. Vek nie je rozhodujúci, karate
je vhodné pre každého od 6-99 rokov.
Každý nový člen TJ si musí pri zápise zakúpiť členský preukaz a ročnú
členskú známku. Častou a veľmi dôležitou otázkou je výška členských
poplatkov v TJ. V súčasnosti je mesačný poplatok vo výške 400,- Sk/mesiac,
platený šekovou poukážkou na dva mesiace.
Nových členov oddielu prosím (vo vlastnom záujme) o písomné potvrdenie o
zdravotnom stave a súhlas rodičov s prípadnými upozorneniami na prekonané vážnejšie
choroby - úrazy.
Keďže naša TJ funguje len z členských poplatkov jej členov (od štátu
nedostávame ani korunu), chceme sa touto cestou zároveň obrátiť na rodičov,
priaznivcov našej TJ a všetkých, ktorí chcú a môžu pomôcť organizácii
starajúcej sa o voľný čas, fyzický a duševný rozvoj petržalských detí,
aby zvážili možnosť poskytnutia sponzorského príspevku (na súťaže,
semináre, nákup športových pomôcok, sústredenia a pod.). V prípade
poskytnutia sponzorského príspevku nad 10 000,- Sk niektorého rodiča bude členský
poplatok jeho dieťaťu odpustený na jeden rok.
Ďakujeme Vám za prejavenú dôveru i Váš záujem o našu Telovýchovnú
jednotu.V prípade otázok a nejasností sa s dôverou obráťte na našich trénerov
a starších kolegov. ...
Tlač
...
História karate
Karate dó - Cesta prázdnej ruky
KARA - prázdny, TE - ruka, DO - cesta, v zmysle duševnom, spôsob života
Čína
Niekedy okolo roku 520
prichádza Bodhidharma už ako takmer šesťdesiat ročný muž do Číny a v chrámovom
komplexe Šaolin začal vyučovať svoje vnímanie budhizmu. Aby jeho žiaci lepšie
zvládali náročné meditačné techniky, vytvoril pre mníchov program cvičení pre
zvyšovanie fyzickej kondície založený na umení boja holými rukami, ktoré
napodobňovali pohyby rôznych zvierat. Tu treba zdôrazniť, že tieto cvičenia neboli
určené k vycvičeniu mníchov na bojovníkov, ale k tomu, aby si jeho žiaci uvedomili
funkčnosť jednotlivých častí svojho tela a tým položili základ pre zvládnutie
meditačných techník.
Po Bodhidharmovej smrti však v
Číne nastali ťažké časy. Zúrila vojna a jej výboje sa nevyhýbali ani kláštoru.
Mnísi boli nútení brániť sa a k tomu boli vyučované fyzické cvičenia veľmi
vhodné. Kláštor sa úspešne ubránil a s postupom času bojové umenia ďalej
rozvíjal. Po určitej dobe sem dokonca cisár posielal na výcvik niektoré zo svojich
elitných vojakov.
Okinawa
Vlastný druh neozbrojeného
boja vznikol tiež na Okinawe, čo je jedným z ostrovov Rjúkjú. Vládca (daimjó)
zakázal prostému ľudu nosiť a používať akékoľvek zbrane. Vzhľadom k útokom
banditov a krutosti pánov, boli obyvatelia Okinawy nútení rozvinúť techniku boja
holými rukami (príp. s použitím bežných denných pomôcok). Tento spôsob boja sa
nazýval Te alebo Tode. Toto umenie sa samozrejme vyvíjalo podľa potreby ďalej a
vzniklo z neho Totedžucu - umenie prázdnej ruky. Znaky tohto názvu sa dali tiež
čítať ako Karatedžucu. A to už bolo skutočné bojové umenie.
V mestách Šuri, Naha a Tomari
sa vyvinuli tri štýly boja - Šuri te, Naha te a Tomari te. Z týchto sa v 19. storočí
vyvinuli dva smery: Šorei rjú (pôv. Naha te) a Šorin rjú (spojením Šuri te a Tomari
te). Postupom času sa tieto školy ďalej delili a kombinovali, takže dnes poznáme
veľké množstvo štýlov karate.
Japonsko
Toto bojové umenie sa vďaka
svojmu čínskemu pôvodu nazývalo pôvodne "čínska ruka". To bol aj
pôvodný význam znakov, ktorými sa karate v Japonsku označovalo. Moderný majster
tohto umenia Gičin Funakoši, ktorý zomrel v roku 1957 vo veku 88 rokov, zmenil znaky
tak, že doslova znamenali "prázdna ruka." Funakoši však zvolil tieto znaky i
pre ich význam v zenbuddhistickej filozofii: "stať sa prázdnym." Pre majstra
bolo karatedó bojovým umením, ale bolo tiež prostriedkom tvorby charakteru.
"Ako lesklý povrch zrkadla
odráža všetko, čo je pred ním, a ako sa tichým údolím nesie i slabý zvuk, tak
musí žiak karate vyprázdniť zo svojej mysle sebectvo a skazenosť pri úsilí vhodne
reagovať na čokoľvek, s čím sa môže stretnúť. Toto je význam kara, alebo tiež
prázdny, " v karate."
Karate bolo po prvýkrát
predstavené japonskej verejnosti v roku 1922, kedy Funakoši, ktorý bol profesorom na
okinawskej vysokej pedagogickej škole, bol pozvaný, aby vyučoval a predvádzal ukážky
tradičných bojových umení pod záštitou ministerstva školstva. Jeho ukážky tak
zapôsobili na divákov a poslucháčov, že bol zavaľovaný žiadosťami, aby zostal
vyučovať v Tokiu. Namiesto návratu na Okinawu učil Funakoši karatedó na rôznych
univerzitách a v Kodokanu do doby, kedy bol schopný v roku 1936 ustanoviť Šotokan,
veľký medzník v histórii karate v Japonsku.
Japonská asociácia karate
(JKA) bola vytvorená v roku 1955 s Funakošim ako hlavným inštruktorom. V tejto dobe
mala táto organizácia len málo členov a niekoľko inštruktorov, ktorí karate
študovali pod vedením starnúceho majstra. Asociáciu uznalo ministerstvo školstva v
roku 1958. Toho istého roku usporiadala asociácia prvé Celojaponské majstrovstvá v
karate (víťazom sa stal Hirokazu Kanazawa), ktoré sa neskôr stalo každoročnou
záležitosťou a pomáhalo ustanoviť karate ako súťažný šport.
Úloha karate v modernej dobe je
mnohostranná. Ako praktický prostriedok sebaobrany sa široko vyučuje v súkromných
kluboch a napríklad v Japonsku je súčasťou tréningového programu pre policajtov a
členov ozbrojených síl. Veľký počet vysokých škôl v súčasnosti začleňuje
karate do svojich programov telesnej výchovy a jeho technikám sa tiež učí
vzrastajúci počet žien. V Japonsku a všade vo svete však karate získava veľkú
popularitu ako súťažný šport, ktorý zdôrazňuje mentálnu kázeň presne tak, ako
fyzické schopnosti. To, čo bolo pôvodne vytvorené na Ďalekom východe ako bojové
umenie, neskôr prežilo zmeny odohrávajúce sa stáročia, aby sa stalo nielen vysoko
účinným prostriedkom sebaobrany bez zbrane, ale tiež vzrušujúcim, vyzývajúcim
športom, uspokojujúci nadšencov na celom svete.
Karate dó má veľa dnes už
samostatných štýlov, či smerov. Tu sú tie najväčšie z nich:
Godžu Rjú - zakladateľ
Čódžun Mijagi
Kjokušinkai Rjú - zakladateľ
Masutacu Ojama
Šitó Rjú - zakladateľ Kenwu
Mabuni
Šotokan Rjú zakladateľ Gičin
Funakoši
Wadó Rjú - zakladateľ
Hironori Ocuka
Štýlov karatedó je v
súčasnej dobe veľmi veľa a napísať ich všetky by dalo poriadnu robotu.
V tomto bojovom umení, sú do
obrany a útokov nasadzované v podstate všetky úderové plochy ľudského tela.
Chojun Miyagi bol otec a
zakladateľ karate Goju-ryu. Narodil sa 25. 4. 1888 a v 11 rokoch začal s výcvikom u
majstra Ryuko Aragaki. V 14. rokoch spoznal senseia Higashionna (často písaný tiež
Higaonna, v tej dobe mal 49 rokov) a stal sa jeho žiakom. Pod jeho vedením cvičil 15
rokov, až do jeho smrti v r. 1916. V tomto roku odcestoval Miyagi do Číny, aby tam vyhľadal
pôvodné Higaonnovo dojo. Avšak po povstaní (známe ako povstanie boxerov alebo aj
ópiová vojna) ho našiel opustené a zničené. Po návrate študoval Kata Rokkishu, z
ktorého založil dnes známe Tensho. Krátko nato stanovil základné formy Kata Gekisai
dai ichi a Gekisai dai ni. Jeho najlepší kúsok je však Kata Tensho. V týchto
rokoch
začal pripravovať Miyagi svoj vlastný systém. V roku 1930 predvádzal najstarší
Miyagiho žiak, Shinzato Jinan, Kata pri príležitosti korunovácie cisára Hirohita v
Japonsku. Shinzata sa jeden majster Budo spýtal, k akej škole bojových umení patrí.
Nemohol mu odpovedať, pretože v tej dobe nebolo na Okinawe ešte obvyklé dávať školám
meno. Keď sa vrátil na Okinawu, podal Miyagimu o tom správu a ten sa rozhodol pomenovať
svoj štýl podľa vedúcej línie čínskeho Kempa. Tak vzniklo meno Goju-ryu. V roku
1933 bol Miyagiho štýl oficiálne zapísaný do listín bototukai v Japonsku. V roku
1936 odchádza Miyagi do strednej Číny, kde v jednom chráme študuje zen-budhizmus a čínske
bojové umenie Pa-kua. V roku 1940 dokončil Sensei Miyagi systém svojho učenia a
uzavrel tým celkom vývoj Goju-ryu ako samostatného štýlu. V roku 1941 začala v
Japonsku druhá svetová vojna, v ktorej stratil Miyagi svojho tretieho syna, dve dcéry a
svojho najstaršieho žiaka - Shinzo Jinan. Po týchto prežitých útrapách nevyučoval
a stiahol sa do ústrania. Po vojne sa usadil na Okinawe v meste Ishikawa. Keď ho
spoznali, hrnuli sa k nemu majstri bojových umení a prosili ho o výuku karate, ktorú
obnovil r. 1946. Na Okinawe je Miyagi Sensei uctievaný ako jeden z najväčších
majstrov Karate-do. Ľudia ho tam nazývajú "Bushi Magusuku" (džentlmen -
bojovník). Neustále sa o ňom hovorí, že spojil v sebe schopnosť dvoch extrémov:
absolútnu pokoru a nadľudský výkon. Nikdy nestratil kontrolu nad sebou samým a nikdy
svojho protivníka nezranil. Mal silu býka a dušu svätého. Miyagi zomrel v roku 1953.
Významnými nasledovníkmi učenia Senzeia Miyagiho na Okinawe sú: Seiko Higa
(1898-1966), Meitoku Yagi (nar. 1910), Eiichi Miyazato (1922-1999), Seikichi Toguchi
(1917-1998). ...
Karate
Cvičenie karate
Cvičenie karate je možné
rozdeliť do troch navzájom prepojených kategórií:
Kihon (nácvik postojov, krytov,
úderov a kopov)
Kata (simulácia bojových
situácií)
Kumite (nácvik súboja s
jedným, či viacerými partnermi)
V každej kategórii je
začiatočník vyučovaný na najzákladnejšej úrovni, pokiaľ sa vyučované techniky
nestanú spontánnymi. Ako sa študent technicky zlepšuje, musí sa zároveň zvyšovať
i jeho (jej) fyzická kondícia, pretože pokročilejšie techniky vyžadujú omnoho
väčšiu spotrebu energie. Na tejto úrovni sa študent stretáva s ďaleko
zložitejšími a náročnejšími kata a s dynamickejšími typmi kumite. Ako sa študent
približuje úrovni čierneho pásu, stávajú sa pre neho (pre ňu) techniky, sila,
rýchlosť a koordinácia pohybov vďaka tvrdému tréningu úplne prirodzenými. Práve v
tejto fáze študent zisťuje, že jeho štúdium karate sotva začalo. Skutočným
cieľom tréningu karate je totiž zdokonaľovanie seba samého prostredníctvom
zdokonaľovania sa v tomto umení.
Prínos karate
V našom každodennom živote
často zabúdame na hodnotu cvičenia ako pre naše fyzické, tak i psychické zdravie.
Cvičenie karate rozvíja koordináciu pohybov, zvyšuje našu silu, reakcie a
energetický potenciál.
Pravidelné a poctivé cvičenia
karate tiež zvyšujú vyrovnanosť a pohodu, rozvíjajú jasnosť myšlienkových
pochodov, prináša hlbší pohľad do vlastných duševných schopností a v neposlednom
rade zvyšuje sebavedomie študenta karatedó. V tomto zmysle nie je karate konečným
cieľom, ale iba prostriedkom k dosiahnutia konečného cieľa. Je to činnosť, kde
vyšší vek nie je prekážkou. Ten skôr zvyšuje schopnosť skutočne dokonanej
koordinácie mysle a tela.
Cvičenie
Kata
Tak, ako v každom bojovom
umení, tak i v karate dó tvorí základnú a významnú časť tréningu cvičenie,
zvané KATA. Kata, v preklade znamená "forma", symbolizuje a predvádza boj
proti niekoľkým (spravidla trom až ôsmim) predstavovaným útočníkom, ktorí sú
ozbrojení či bez zbrane a útočia rôznymi spôsobmi a v danom poradí. Úlohou
karatistu (obrancu) je tieto fiktívne útoky blokovať a súčasne vykonávať i vopred
stanovené techniky, ktorých nadväznosť na seba tvorí celok. Aby však kata nebola
znehodnotená iba na predvádzanie techník karate, sú tieto techniky vykonávané naviac
v predpísanom rytme tak, aby kata dávala cvičencovi pocit skutočného boja. Jedná sa
teda o vopred stanovený sled techník proti rôznym spôsobom útokov.
Každá škola karate si sama
vytvárala svoje kata, predovšetkým v nich presadzovali svoje typické pohyby, vrátane
svojho spôsobu boja. Preto sa veľmi často kata líšia len v malých bodoch. V podstate
však všetky kata smerujú k dvom skutočne základným smerom. A to Šórei a Šórin.
Obidva smery však rozvíjajú nielen telesnú stránku bojovníka či športovca, ale
hlavne ducha na kvalitnejšiu úroveň.
Spočítať celkový počet kata
nie je dosť dobre možné, ale vraví sa, že ich počet sa pohybuje medzi 50 - 70.
Kata sa môžu rozdeľovať
podľa štýlu:
- Šórin: účinné v boji na
dlhú vzdialenosť, dlhé, rýchle a ľahké premiestňovanie v kamae (postojoch)
- Šórei: účinné v boji na
krátku vzdialenosť, pomalé pohyby zamerané na rozvoj svalstva vykonávané s hlasným
dýchaním, malé a menej časté premiestňovanie v kamae
Jednou z dôležitých
požiadaviek pre správne pochopenie Kata je správna predstavivosť predstavovaných
útočníkov. Japonci toto nazývajú "cesta videnia." Tento aspekt, ktorý
tvorí jadro karate sa musí praktikovať nielen pri cvičení Kata, ale musí byť
dodržiavaný i pri samotnom nácviku základných techník s partnerom. Toto je nutné
vyžadovať už od samotného začiatku výcviku nielen v karate dó. Ten, kto bude Kata
cvičiť bez akejkoľvek predstavivosti, bude robiť mŕtve kata. Naopak zase ten, kto
tento aspekt zvládne, uvedie Kata "v život".
Väčšina japonských
inštruktorov stavia do popredia formálne požiadavky pri cvičení Kata a vyžadujú
presne ich dodržiavanie. Je však nutné si uvedomiť, že dodržiavanie všetkých
elementov techník a aspektov značne uľahčuje vlastné cvičenie Kata. To je tiež
významný pozitívny vplyv pravidelného cvičenia, ktorý sa kladne odráža do kvality
vo vykonávaní techník karate. Tieto elementy japonskí inštruktori neustále
zdôrazňujú pri učení Kata. Ich žiaci zdokonaľujú Kata, ako najpodstatnejší a
najcennejší aspekt pokroku na ceste poznania miesta a hodnoty Kata v rámci celkového,
kompletného výcviku karate.
Základné zásady pri
cvičení:
- cvičiť každú kata presne a
často
- porozumieť významu každého
pohybu
- zvládnuť technické
hľadisko kata i svalovú kontrakciu a relaxáciu (spôsob použitia sily)
- poznať rýchlosť každého
pohybu (pri nácviku je možné pohyb výrazne spomaliť alebo zrýchliť)
- správne polohy v pohyboch i
postojoch
- dbať na Kiai (výkrik, ktorý
má demonštrovať bojového ducha)
- zachovávať stálu rovnováhu
- dýchať v súlade s
technikami
- sústavne sledovať zrakom
cieľ, predstavovať si súperov
- stále udržovať myšlienku
na obranu a útok (myšlienková a volná koncentrácia na protivníka).
Niektoré kata rovnakého názvu
majú väčšinou uvedený prívlastok, teda Šó - malý a Dai - veľký. Kata s
prívlastkom Šó obsahuje menej zložitých techník, zatiaľ čo kata s prívlastkom Dai
obsahuje zložitejšie a náročnejšie techniky. Väčšinou tiež veľké kata obsahujú
viac základných techník.
Neustále precvičovanie kata
má nesporne veľký vplyv na rozvoj každého adepta Karate dó. Cvičením Kata sa
karatista zlepšuje v koordinácii pohybov, zlepšuje napätie a relaxáciu, správne
dýchanie. Cvičenie Kata taktiež výrazne skvalitňuje orientáciu karatistu v priestore
a v neposlednom rade má aj pozitívny vplyv na rozvoj rýchlosti, dynamiky a sily. ...
|
|